Ako mu predchádzať?
Na to aby sme vedeli účinne predísť psychickému vyhoreniu musíme v prvom rade poznať faktory alebo inak príčiny, ktoré ho spôsobujú. Príčiny, ktoré spôsobujú syndróm vyhorenia môžeme rozdeliť do viacerých kategórií.
Syndróm vyhorenia vzniká najčastejšie kombináciou subjektívnych a objektívnych príčin. K subjektívnym príčinám radíme predovšetkým individuálne a osobné faktory, ktorými sú veľké očakávania a ideály človeka spojené s prácou, neasertívne správanie v kontakte s ľuďmi, nedostatok psychickej odolnosti, nenaplnené osobné pracovné potreby, neadekvátnu sociálnu oporu. Ďalšími výraznými individuálnymi faktormi sú stále zvyšujúce sa nároky na seba samého, záťaž v povolaní a súkromí, neschopnosť požiadať druhého o pomoc.
Medzi objektívne príčiny prepuknutia syndrómu vyhorenia patrí hlavne pôsobenie chronického stresu, ktoré vzniká predovšetkým pri práci s ľuďmi. K dôležitým faktorom pre vznik syndrómu radíme aj pracovné prostredie, charakter práce, vzťahy na pracovisku a pracovné podmienky. Môže ísť o dlhodobé pracovné preťažovanie, prísny až diktátorský režim, neprimeraná a príliš častá kontrola a malá miera voľnosti na pracovisku.
Medzi všeobecné pracovné a organizačné faktory patrí:
- miera slobody a kontroly
- problematika autority
- zodpovednosť
- neplnenie úloh
- nepresné stanovené očakávania
- sociálna komunikácia
- nadmerné a nezmyselné požiadavky kladené na ľudí
- organizačné podmienky
Podľa niektorých autorov k vyhoreniu vedú tri cesty:
Prvou z nich je strata ideálov, kedy prvotné nadšenie z práce, očakávanie, pracovanie cez čas a životná energia, ktorá dodáva práci potrebný impulz je vystriedaná postupnými ťažkosťami, vzďaľovaním cieľov až stratou zmyslu práce a negatívnymi myšlienkami.
Ďalšou cestou je workoholizmus, ktorý je inak nazývaný aj ,,alkoholizmom práce“. Ide o nutkavú potrebu veľa pracovať a ako každú závislosť, aj prácu je nutné obmedziť a zamerať sa na činnosti vedúce k vnútornému naplneniu.
Ďalšou cestou je workoholizmus, ktorý je inak nazývaný aj ,,alkoholizmom práce“. Ide o nutkavú potrebu veľa pracovať a ako každú závislosť, aj prácu je nutné obmedziť a zamerať sa na činnosti vedúce k vnútornému naplneniu.
Poslednou je cesta ,,teroru príležitostí“, ktorý sa vyznačuje nedostatočným poriadkom v živote, horším kontaktom s realitou, chýbajúcim odhadom – vklad versus zisk a neschopnosťou odmietať.
Neschopnosti vysporiadať sa s problémami a uvoľniť tempo vedú po čase k syndrómu vyhorenia.
Rizikové skupiny
Niektoré profesie, ale aj sociálne skupiny sú náchylnejšie na tlak a preto častejšie podliehajú syndrómu vyhorenia. Ako bolo už spomenuté, rizikovými skupinami sú profesie pracujúce s ľuďmi a pre ľudí, kde sa strieda vysoká náročnosť, zodpovednosť a dlhodobá negatívna bilancia. Do skupiny ,,rizikové“ paria predovšetkým profesie zo zdravotníctva, školstva, niektoré pozície z hospodárstva, sociálnej starostlivosti a služieb. Čo sa týka sociálnych skupín nemôžme zabudnúť rodinné prostredie, ktoré je tiež ohrozené v dôsledku tlaku na plnenie rolí. Ak by sme porovnávali medzi pohlaviami, rizikovejšou skupinou sú ženy. Príčinou môže byť vyššia záťaž žien, spôsobená plnením pracovných povinností a súčasne vedením domácnosti a výchovou detí.
Prevencia
Okrem našich základných fyziologických potrieb máme aj tie psychické, na ktoré mnohokrát zabúdať. Efektívne zvládanie problémov a udržiavanie si vlastného sebavedomia dopomáha k celkovej psychickej rovnováhe a vyrovnanosti. Preto je určenie si primeraných hraníc medzi profesijnými aktivitami a vlastným súkromím nevyhnutné. V prevencii syndrómu vyhorenia je dôležite pochopiť význam troch dôležitých pojmov:
Empatia – Schopnosť pochopiť prežívanie a správanie inej osoby je jedným z kľúčových umení na prevenciu proti syndrómu vyhorenia.
Vedomosti – Praktické aj teoretické vedomosti a zručnosti, sú skvelým zdrojom opory a sebavedomia pri práci, je ich potrebné sústavne obnovovať.
Sebapoznanie – Poznanie svojich silných a slabých stránok, napomáha lepšiemu vyrovnávaniu sa problémami. Tak isto je nutné poznať vlastné limity a nebáť sa ich prijať.
Kvalitu života môžeme zlepšiť aj vhodným využitím voľného času. Udržiavanie sa v dobrej fyzickej kondícii zdravým životným štýlom, dobré plánovanie voľného času, stýkanie sa s blízkymi priateľmi, navštevovanie rôznych spoločenských podujatí a učenie sa umeniu relaxovať, toto všetko napomáha vyrovnanému duch a tým aj prevencii proti mnohým psychickým problémom.
Trápi vás syndróm vyhorenia? Príčítajte si ako vám viem pomôcť »