Syndróm vyhorenia

Svet aj veda v mnohých oblastiach napreduje obrovskými krokmi a aj napriek rôznym technickým výdobytkom a elektronickým pomocníkom sa tlak na človeka, jeho schopnosti a výkon neustále zväčšuje. Či už je to presýtenosťou podnetov, ktoré na nás číhajú každý deň kdekoľvek sa pohneme alebo vyčerpávajúcou prácou s ľuďmi, ktorých náročné požiadavky sme častokrát neschopní plniť - výsledok je vždy rovnaký. Tlak a stres pôsobiaci na ľudský organizmus sa postupom času vždy prejaví na našom tele a psychike. Všetko sa to môže začať ,,bezvýznamnou“ únavou, ktorá však vôbec nemusí byť obyčajnou stratou energie, ale začiatkom oveľa vážnejších problémov. Akých, a prečo je ich nutné vedieť identifikovať si povieme v článku.

Hans Selye, otec moderného výskumu stresu v 70. rokoch povedal, že nijaký stroj vyrobený človekom, nepracuje doposiaľ s takým vysokým percentom efektívnosti ako obyčajný ľudský kostrový sval. Aj v súčasnosti má jeho výrok stále hodnotu a napriek vyvíjajúcej sa umelej inteligencii, ako by požiadaviek na ľudí neubúdalo. Doba sa zrýchľuje, človek je neustále nútení prekonávať vlastné limity a prispôsobovať sa trendom spoločnosti, čím postupne stráca možnosť byť pánom svojho času a prichádza vyčerpanie.

Posledné desaťročia sa čoraz častejšie používa v súvislosti s prácou s ľuďmi termín ,,burn-out“ alebo po slovensky - vyhorenie. Pri dlhodobej zápornej energetickej bilancii a obmedzených zdrojov radostí v živote sa môžeme dostať do stavu, ktorý u nás nesie názov syndróm vyhorenia. Ide predovšetkým o psychický stav, ktorého sprievodnými javmi sú depresia, ľahostajnosť, cynizmus, sťažený kontakt, strata sebadôvery, časté choroby a telesné problémy. Nejde však o prechodný stav, pri ktorom veríme, že čas nepríjemne pocity a depresiu vylieči. Alebo charakterová črta, pri ktorej si má človek tendenciu sťažovať alebo stonať.

V súvislosti so syndrómom vyhorenia je dôležitá a pomerne kľúčová otázka zmyslu vlastnej práce. Ak sa nám v práci darí, zážitok zmysluplnosti práce je výrazne umocnený. Naopak, ak práca nenapreduje podľa predstáv, aj pochybnosti sú rovnako silno umocnené. Burn-out sa vyskytuje väčšmi u profesií, pri ktorých často dochádza k práci alebo kontaktu s ľuďmi a je vždy spájaný s výkonom určitého povolania. Hlavnou zložkou syndrómu je emočná exhaucia, kognitívne vyčerpanie a celková únava, ktoré sú zapríčinené dlhodobým pôsobením stresu a nevhodným vysporiadaním sa s psychickou záťažou.

Zapríčiňuje inaktivitu, depresie negatívny postoj k pracovnému prostrediu, kolegom a v konečnom dôsledku aj k sebe samému. Znížená výkonnosť úzko súvisí s negatívnymi postojmi a tým aj správaním. Pozor, znížená výkonnosť nie je v tomto prípade zapríčinená nižšou kompetenciou alebo nižšou pracovnou zručnosťou.